mezinárodna literárna súťaž   

Európsky fejtón
2002

Višegrádsky fejtón
2002

V ústrety Višegrádu
Tohtoročný jubilejný desiaty ročník literárnej súťaže Európsky fejtón nesie podtitul Višegrádský fejtón. Nie je to však prvý krát, čo je tradičná súťaž, organizovaná Obcou moravsko-sliezských spisovateľov spoločne s ďalšími organizátormi, otvorená krajinám, ktoré súborne označujeme skratkou V4. V roku 1991, kedy bola súťaž vyhlásená úplne prvý krát, sa jej zúčastnili autori z Maďarska aj Poľska, a pochopiteľne tiež z bývalého Československa tak isto, ako fejtonisti francúzsky, nemecký či britský. A hoci formálna štruktúra celého podniku za posledných deväť ročníkov podľahla mnohým zmenám, svedčí o tom aj niekoľko prestávok, v ktorých súťaž nebola vôbec vyhlásená, jeho obsah i idea "otcov zakladateľov" ostali zachované. Súťaž totiž urobí priestor pre konfrontáciu fejtonistov z rôznych krajín. Priestor pre autorov žánrov pohybujúcich sa na samej hranici medzi literatúrou a žurnalistikou, a to v čase historického zlomu, kedy aj tí najpilnejší románopisci tak-tak hľadajú voľnú chvíľu, aby medzi besedou so študentmi a diskusiou pri guľatom stole, naťukali dvadsať-tridsať riadkov do počítača, s ktorým sa ešte len zoznamujú. Je ťažké hodnotiť spätne, nakoľko bol nápad postaviť európskym fejtónom spoločný dom prorockým videním do budúcnosti strednej Európy a nakoľko šťastnou súhrou okolností. Faktom ostáva, že iba uplynulá dekáda dvadsiateho storočia obhájila potrebu akcie tohto typu. Nie preto, aby malo Brno, ktoré odjakživa žiarli na krajšiu a múdrejšiu Prahu, tiež nejakú medzinárodnú súťaž, ale práve kôli možnosti priateľského porovnania sa na neutrálnom poli. Rozdelenie Československa a následná sebastrednosť nielen Česka vrámci ostatných krajín postkomunistického bloku, minimálne sťažila na dlhšiu dobu možnosť nehašterivého dialógu medzi najbližšími susedmi. Ako sa baviť o niečom, čo pálí, a neuraziť pri tom? Veľká literatúra nie je povolaná riešiť malé rozbušky a bežná novinárčina má zase v popise práce vyvolávať nesváry, pretože jej slobodná verzia hľadá konflikty. Európsky fejtón mal a iste tiež má veľkú prednosť aj vo svojej otvorenosti, s akou volí témy jednotlivých ročníkov. Zatiaľčo prvé obdobie po roku 1989 ponúkalo literárnu súťaž autorov na pomyselnej spojnici východná a západná Európa, krátko po rozpade spoločného štátu sa hlavnou potrebou javilo zintenzívniť spoluprácu medzi úplne novými republikami Slovenskou a Českou. A teraz, krátko pred avízovaným vstupom krajín Višegrádskej skupiny je pochopiteľné, že práve tieto krajiny musia poznať svoje odlišné pohľady na otázky, ktoré ich v súčasnosti nutne spájajú. Na otázky na úrovniach od najvyššej politiky pripravovanej v Bruseli až po problémy, súvisiace povedzme s životným prostredím, majúc na pamäti nedávne povodne, ktoré postihli viac menej celú strednú Európu. Nie každé jubileum je tiež dôvodom k oslave. Desiaty ročník Európskeho fejtónu je však nepochybne chvíľou pre malú rekapituláciu. Nielen preto prebehne tento rok na jeseň v Brne stretnutie autorov fejtónov na spoločnej konferencii. Rozhovory a referáty budú pracovnou náplňou dvojdenného stretnutia, v ktorého závere bude vyhlásený tohtoročný víťaz, fejtón niektorého z prihlásených autorov z Maďarska, Poľska, Slovenska či Česka. Odkiaľ bude víťaz nie je dôležité, naopak zásadný bude iný výsledok, a to kam a ako smerujú krajiny Višegrádu. Fejtón poskytuje oslobodzujúcu možnosť vyjadrovania sa bez nutného klišé a vopred daných postojov, ktoré zväzujú napríklad vydavateľov novín. Umožňuje tiež metaforické, povedzme niekedy až vizionárske, vyjadrovanie v novinovej skratke. Práve fejtón pre svoju nie vždy exaktne uchopiteľnú formu, ktorá sa vymyká jednoznačnej kategorizácii, vie snáď poodhaliť smer pohybu spoločnosti v obrysoch o niečo skutočnejších, ako je v intenzívnom prúde doby inak možné.